„Teraz, keď sa zamýšľam nad svojím životom, uvedomujem si, že bolo veľa nástrah, ktoré som vtedy nerozoznal. Pil som ako každý v mojom okolí. V spoločnosti, v ktorej som sa pohyboval, to bolo samozrejmosťou. Alkohol bol prítomný na mojom pracovisku, patril k môjmu voľnému času a k rodinným podujatiam: narodeniny, zabíjačka, oberačka – vtedy bola povolená aj opitosť. Trvalo dlho, kým som si uvedomil, že mám problém s alkoholom...

... Do Nádeje vo Veľkých Kosihách som prišiel 25. augusta 2006, po preliečení v nemocnici v Hronovciach, kam som sa dostal v delirantnom stave. So svojou pečeňou som mal dosť veľké problémy: ošetrujúci lekár mi povedal, čo si má so mnou počať, mám ešte tak 2-3 mesiace. Vtedy som sa zarazil a zamyslel som sa, čo ďalej? Prijal som do svojho srdca Pána Ježiša a podarilo sa mi zanechať cigarety. Postupne sa mi lepšilo zdravie, dnes som darcom krvi. Počas terapie som sa znova naučil prijať zodpovednosť, napravil sa môj vzťah s rodinou, vnúčatá ledva čakajú, aby dedo trávil s nimi čas. Tu strávené roky nie sú premárnené, je to príprava na život, hovorím to viac ako 60-ročný. Naučil som sa tu dôležité veci a získal som cenné skúsenosti. Mám za sebou dlhú cestu a mám nádej aj do budúcnosti.“

Imro, čistý od roku 2006

 

„Pokúsim sa porozprávať o tom, ako sa u mňa vyvinula závislosť. V roku 1990 som v Bratislave navštívil jednu – v tých časoch u nás ešte novú – herňu, len tak, zo zvedavosti a na mieste som prehral 100 korún. To bolo moje týždňové vreckové. Potom som vyskúšal aj „veľké kasíno“, tu sme hrali Black Jack a ruletu so spolužiakmi. Na jar roku 2002 sa mi za dva dni podarilo prehrať cenu vlastného bytu, čo som medzičasom predal. Znova som sa dostal do nemocnice, ale vtedy už do Hronoviec na psychiatriu...

... S pomocou môjho strýka som sa dostal do resocializačného strediska Nádej, kde ma prijímal kľud, čo som veľmi potreboval, lebo v týchto časoch som sa dostal do zlého psychického stavu. So svojou rodinou som znova nadviazal kontakt. Nebola to jednoduchá záležitosť, znova sa stretnúť s nimi, ale bol to nádherný pocit - vidieť nádej na otcovej tvári, že sa snáď stane zo mňa nový človek, ktorý už nehrá a má zodpovednosť, lebo to úplne zmizlo zo mňa. V súčasnosti bývam v domove na polceste a úspešne abstinujem. Som dobrovoľníkom neziskovej organizácie a svojimi odbornými znalosťami pomáham organizovať práce na pracovnej terapii a snažím sa byť vzorom pre ostatných klientov.“

Jozef, čistý od roku 2013