„Žobral som, robil som peniaze, z čoho som vedel, len aby som sa dostal k drogám, alkoholu a cigaretám. Takto som žil na ulici 6 mesiacov. Stalo sa to v utorok, v živote na to nikdy nezabudnem – stretol som sa s otcom. Sedel v aute, pozrel sa na mňa a kývol mi, aby som išiel domov. Sadol som si do auta a on ma zobral domov. Stál som v kúpeľni a začal som plakať, natoľko som bol zničený duševne a nervovo, že sa to nedá porozprávať. Položil mi otázku, môžem si vybrať, čo chcem: pôjdem do resocu, alebo ma vráti naspäť tam, kde ma zobral? Bez váhania som odpovedal, že idem do resocu, len aby som sa na ulicu nemusel vrátiť 24-ročný...

... Čo je so mnou teraz? V krátkosti toľko, že viac ako 10 rokov som čistý, odvtedy ani nefajčím. Sú také dni, keď dostanem chuť na pivo, ale prekonám sa, lebo viem, že odkiaľ som prišiel a kam kráčam. A tam sa nechcem dostať späť, odkiaľ som prišiel. Našla ma aj láska a oženil som sa. Z čoho by som mohol mať väčšiu radosť, keď nie z toho, že sa nám narodil synček, koho veľmi milujeme. Stal som sa iným človekom a hľadím na svet celkom inak. Viacerí sú, ktorí do dnešného dňa mi neveria, že odkiaľ som prišiel, kto som bol a kto som teraz. Dúfam, že stretnem veľa takých ľudí v budúcnosti, ktorí môžu povedať o sebe, že sa im to podarilo.“

Tomi, čistý od roku 2008

 

„Žiť s drogou znamená klamať samého seba. Ja som sa začal klamať v čase stredoškolského štúdia. Prečo som to potreboval? Možno pre zvýšenie sebaistoty, možno nesprávny výber kamarátov, možno riešenie boja so svojím egom. Drogová závislosť je dobrovoľná smrť! Keď som začínal, túto skutočnosť som si neuvedomoval. A neuvedomoval som si ani to, že závislosť sa vytvára tak rýchlo. Stále som si myslel, že ja s tým viem prestať. Toto som tvrdil aj v čase, keď už droga dávno vládla mne. Vládla tak silno a neoblomne, že moje dni boli dni nihilistu. Nevládal som ráno vstať a plniť si svoje povinnosti študenta vysokej školy. Jediné čo som vládal a chcel, bolo ísť a kúpiť si dennú dávku. Nemyslel som na to, že si ničím telo, dušu a mozog...

... Ale čo mi v tom čase chýbalo, bola pokora. Pokore sa treba učiť a pokora nám otvára zamknuté komnaty. V tých komnatách je ukrytá múdrosť, láska, krása, nádej, výdrž... hodnoty, ktoré sú potrebné k životu. Som rád, že som sa rozhodol pre ďalšie doliečovanie. Presvedčilo ma i mnoho recidivujúcich, ktorí podcenili liečbu, alebo ju nedokončili. Dnes už viem, že resocializácia je prvý krok na ceste k normálnemu zdravému životu, že je to prvá zastávka na ceste k životu.“

Robo, čistý od roku 2005

 

„Problémy som riešil alkoholom. Po práci som sa túlal a vysedával v krčme. Keď sa udialo niečo zlé, po každé ma z toho ťahali moja manželka alebo moji rodičia a popritom som bol presvedčený, že je to takto správne. Je to typický model správania sa alkoholika. Človek si myslí, že to čo robí, je jeho osobná vec, ale s následkami si už nevie čo počať. Riešenie problémov ponecháva na iných. Moja rodina toho veľmi veľa zniesla, ale pomaly sa naplnil pohár...

... Terapeutická skupina mi veľa dávala. Upozornili ma, že poznať pravdu je jedna vec, žiť a konať podľa poznanej pravdy je druhá. Učil som sa a cvičil sebapoznávanie. Rozobral som sa ako pokazený bicykel a znova poskladal súčiastky a po jednom ich opravil. Naučil som sa pozorovať a hodnotiť sám seba prostredníctvom viery. Prišiel som na to, že v živote sa nič nedeje náhodou. Každá prekážka, či ťažkosť slúži určitým spôsobom v náš prospech, pretože nás posilní – môžeme sa z nej veľa naučiť. Cítim to tak, že som našiel bezpečie, ktoré som už veľmi dávno stratil – asi v detstve. Dnes si už uvedomujem svoje hodnoty a viem, kde sú moje hranice. Moja viera v Ježiša Krista mi ukázala, že zázraky existujú a máme pred sebou možnosť znovuzrodenia.“

Zsolt, čistý od roku 2000

 

„Nebral som vážne nič, lebo som bol mladý a silný, cítil som sa neprekonateľným. Bohužiaľ, alkohol zvíťazil aj nado mnou. Hodil ma o zem stokrát, tisíckrát, skoro ma až k smrti dohnal. Na patológii som toľko vecí videl na mojom stole! Úmrtia dôsledkom alkoholizmu, ale som sa neodstrašil. Až vtedy, keď som stál nad stolom nad zničenou pečeňou a žalúdkom...

... Modlitby a pobožnosti mi pomáhali prežívať aj ťažšie chvíle. Spoznal som pocit, ktorý ma utešoval deň čo deň, lásku a porozumenie voči mne. Už viem, že mi chýbala viera v Ježiša Krista, lebo bez nej je človek sám, stratený, bezmocný. Celkom inak beriem život od tej doby, ako som nastúpil na liečenie. Beriem svoj život veľmi vážne. Veľa krásnych vecí som dostal od života, od Boha, za tých 20 rokov, čo som čistý. Našiel som svoju cestu životom a som s ňou spokojný. Mám priateľku, ktorá stojí pri mne, vo všetkom ma podporuje a mohol som sa vrátiť k hudbe, dostali sme sa do viacerých miest sveta a to ma robí šťastným. Žiť sa oplatí tak, keď si všímame svet okolo seba. Keď vieme, že zase na nás čakajú dakde, že nás majú radi a že aj my môžeme milovať dakoho. Tieto pocity nevníma človek, ktorý deň čo deň sedí v krčme; už ani nevie aký je čas, len čaká, kto a kedy mu naleje.“

Szilárd, čistý od roku 1999