klienti o sebe

Nám sa to podariloNám sa to podarilo - životné príbehy abstinujúcich klientov

:: Ulica alebo liečenie.

Tieto slová ma zamestnávali v čase, keď moji drahí rodičia odhalili a prijali moju drogovú závislosť.
Roky strávené v zajatí drogy úplne zdeformovali moju osobnosť. Dobrý prospech v škole, vynikajúce športové výkony, spoľahlivosť – boli odrazu minulosťou. Aj moje okolie badalo môj úpadok. Dovolím si tvrdiť, že som prežil „peklo na zemi“. Momentálne som ešte v procese liečby. Slovami nedokážem poďakovať personálu a vedeniu tohto zariadenia a práve preto som sa rozhodol študovať, aby som aj ja raz mohol zachraňovať životy, tak ako ho zachránili mne. Ďakujem.

Robert

:: Stal som sa závislý na drogách,

tak som od rodiny dostal poslednú šancu pre zmenu a po dohode so známym psychológom som sa dostal do RS NÁDEJ.
Tu človeku nechcú ublížiť, práve naopak, pomáhajú mu s veškerou odhodlanosťou a láskou k zmene života a vráteniu sa späť do reality. Pritom človek, keď chce, tu nedostáva len normálnu stravu, ale aj duchovnú. A to je to najdôležitejšie pre úspešnú liečbu. Preto som sa vydal touto božou cestou aj ja. Som tu už 14 mesiacov a som šťastný. Do konca svojho života budem vďačný ľuďom, ktorí vedú toto stredisko, vedúcim, terapeutom a určite aj klientom, lebo to tu je jedna veľká šťastná rodina. Nádej a láska sú silná dvojica, ktorá bez problémov porazí akúkoľvek závislosť.

Ľuboš

:: Zaujímal som sa o šport od svojho mladého veku, od 7 rokov.

Basketbal mi dával veľmi veľa po všetkých stránkach. Popri štúdiu som si vždy vyplnil čas tréningami, posedením s kamarátmi, v prírode a pod. Lenže neskôr, keď som už pracoval a presťahoval sa naspäť do Bratislavy, tak som spoznal aj ľudí, ktorí požívali drogy. Neskôr prišli z otčimovej strany konflikty kvôli práci, že nemám stálu robotu. Napätie vo mne stúpalo a keďže som videl, že ja som najhorší, tak som odišiel aj z domu. Na ulici som bol asi 3 mesiace a za túto dobu som bral pervitín.

Moja mama mala toľko sily a lásky v sebe, že mi vyhľadala ambulantnú pomoc, cez ktorú som nastúpil na liečenie do Veľkých Kosíh. Tu som dostával pomoc, keď som to potreboval – či už pohladenie, alebo milé slovo, alebo dobrú radu. Všetci tunajší ľudia sa zaslúžili o to, ako som na tom teraz. Som tu 14. mesiac a cítim, že môj čas na nový, plnohodnotný a čistý život je za dverami. Pevne verím, že tieto skúsenosti z minulosti a prítomnosti využijem do svojej budúcnosti. Nikdy nezabudnem, akú silu a pevný základ som tu dostal. Ďakujem svojim blízkym, vedúcim a Bohu, že som dostal takúto NÁDEJ.

Michal

:: Päť dlhých rokov na ulici.

Naučil som sa strádať, znášať bolesť, ale aj kradnúť a klamať bez všetkého pocitu viny a hanby. Tieň väzenia a smrti ma prebudili k tomu, aby som si priznal, že som chorým človekom, ktorý potrebuje pomoc. Až po viacerých nepodarených nemocničných liečeniach som prišiel na to, že závislosť je odo mňa oveľa silnejšia. Tak som sa dostal do resocializačného zariadenia. Tu sa ujasnilo vo mne, že nestačí prestať piť, ale musím sa naučiť znova žiť. Žiť čisto, v láske a mieri so sebou samým a druhými. Aby som po prvom nezdare nemusel hľadať pomoc na dne pohára.

Počas prvého roka, tráveného v terapeutickej komunite, som sa zosilnil fyzicky, získal som späť svoju kondíciu. Stále viac som začal veriť v uzdravenie. Bolo treba nemálo sebadôvery a výdrže k tomu, kým nakoniec viera a vôľa ma spoločne oslobodili z otroctva alkoholu.
Prišiel som na to, že sa oplatí zápasiť; mám svoj cieľ, ktorí dáva môjmu životu zmysel a náplň. Ozrejmilo sa vo mne, že mám povinnosti voči sebe a druhým. Zodpovednosť treba zobrať, nie utekať pred ňou.

Počas svojho druhého tu tráveného roka už mám vlastný príjem. Viem plniť aj svoju povinnosť platenia výživného, čo som roky zanedbával.
Môj rebríček hodnôt sa začína preformovať. Hnev, nenávisť, pomsta, zlosť, násilie sú už pre mňa cudzie. Byť a ostať čistým je cnosť.

Bandi